Autor ako ja piše len pre radosť. Píše keď ho niečo trápi alebo naopak teší. Verejne sa priznávam, robím chyby a nebojím sa to priznať. Som len človek. Nechcem sa všetkým páčiť ale viem prijímať kritiku. Nebojím sa...si moja výzva. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kam smeruje človek? Kam dokážu zájsť až ľudia pri hľadaní samých seba? Ako veľmi si dokážu posunúť svoje hranice? Čo všetko je realita a čo všetko je už len fantázia. Alebo čo všetko je fantázia a čo už len realita? Aké hodnoty sú najdôležitejšie? Ktoré sú nepodstatné? Kto je priateľ? Kto nepriateľ?
V určitom štádiu svojho života som začala viac vyhľadávať samotu. Nie samotu bez ľudí, ale samotu s nimi. Po sklamaniach som sa jednoducho uzatvorila. Preniesla som sa cez to, odpustila ale nezabudla. Možno to mam v povahe, možno to tak malo byť. Život nám často krát prináša to čo chceme, resp nechceme.
Je všade okolo nás. Obyčajní, neobyčajní ľudia na ňom urobili business svojho života. Počuli ste o seminároch a knihách, videách a prednáškach, ktoré Vám zaručene zmenia život? Ja teda áno.
Sedieť doma na Slovensku v tepľučku vlastnej lenivosti. No, poviem Vám nie je nič príjemnejšie. Nabrať silu, a odísť, choci len do susedného Rakúska to chcelo nemalú odvahu, o to väččšiu, že ma doma oplakávali moje dve malé deti.
Viem, že v dnešnej dobe je to už trocha o inom a možno ani nie, ale ja si napríklad viem vychutnať fotky najlepšie v papierovej forme. A tak som sa vybrala s usb kľúčom do fotoslužieb v našom meste.
Keď pozerám na novú reality show je mi do smiechu. Koho takéto niečo mohlo napadnúť, veď to je ako cez kopirák moje letá na brigádach. Potichúčky sa smejem a spomínam, spomínam, spomínam.
Kde sa pozriem tam to je. Nevera, rozvody, podvody dvoch ľudí, ktorí sa pred časom milovali na toľko, že spolu vliezli pod chomút. A ako sa k tomu postaviť? Triezvo a rozvážne? Alebo romanticky cez ružové okuliare? Je to len a len na nás.
Väčšina ľudí hovorí ako sa im život po narodení dieťaťa zmení. S deťmi je život iný. Niekedy uplakaný, niekedy bolestivý a plný odriekania. Ale väčšinou je nádherný a čarovný, no a nie všetky dni sú ako ten dnešný.
Táto báseň je o jednej žene z Francúzska, ktorá takto nešťastne zabila svoje deti a ona prežila. Teraz je vo väzení. Pamiatka jej deťom, ktoré za nič nemohli.
Milujem objavovanie nových vecí. Raz sa mi páči to, inokedy ono. Najnovšie ma zaujalo staré čínske učenie o bývaní a životnom priestore. O tom ako ho viete jednoducho ovplyvniť. Stačí vám vedieť niekoľko pravidiel.
Jedného krásneho dňa som sa vybrala do obchodu. Normalne si v kľude nakúpiť a vrátiť sa domov k mojej malej rodinke. Ale čo čert nechcel, stalo sa...mne...slušnej občianke, mladej mamičke, človeku, ktorý ma v krvi slušnosť.
