Dnes vidím ten rozdiel. Keď kráčam sama domov po chodníku. Odprevadila som deti do škôlky a cestou míňam zachmúrené mamičky v hlúčikoch. Počujem len útržky, niečo o zlej strave, o namyslených učiteľkách a je mi do smiechu. Ak mam byť takáto, tak radšej volím samotu. Nehovorím, že nemám kamarátky. Mám, sú dve a starostlivo vybrané, prežili sme spolu všetko čo sa dalo, a najviac nás spája paradoxne diaľka medzi nami.
Viem, že pokiaľ žijem tu v komunite ľudí, v meste (nerozpravajúc o dedinách), sa budem musieť prispôsobiť. Čudákov nemá nikto rád. Ale už len z dnešného dňa mám akési ponaučenie. Lebo si všímam, že ľudia (viac ženy ako muži), majú tendenciu sa pretekať. Kto povie väčšiu kačicu, kto prihodí do ohňa plnejší kalíšok oleja. Jednoducho sa snažíme byť zaujímaví. V tej chvíli kašleme na to, ako a koľko ublížime inému (na koho je práve rozvášnená debata zameraná).
Nebudem teoretizovať, nebudem ani moralizovať čo by sme mali alebo nemali robiť alebo rozprávať. To mne neprináleží. Ja môžem povedať len za seba, maximálne za deti, ktoré budem cestou príkladu viesť ďalej.
V prvom rade sa budem snažiť menej kritizovať. Jednoznačne je ťažké vcítiť sa do kože iného človeka, to áno, ale nie je to nemožné. Kým vypustím niečo z úst pár sekúnd porozmýšľam. Položím si len jednoduchú otázku. „Prečo tento alebo tamten človek takto konal? Prečo to urobil?“ Veľmi to pomáha, hlavne pri nepremyslene vyslovených slovách. Tie vyslovené sa už späť vziať nedajú. Dá sa priznať si vlastnú chybu, ale vieme aké je ťažké priznať si vlastné zlyhanie. Vtedy vieme nájsť tisíce dôvodov prečo sme to urobili, neurobili, povedali, nepovedali...
Hoci konštruktívna kritika vie byť viac ako len užitočná, ale keď sme už vo svojom živle prečo sa „nevyšantiť“ na (ne)vinnom? Sem tam do toho spadneme. Pravda, nech hodí kameňom...poznáte, však? Sme len ľudia, inteligentné stvorenia, s dušou a srdcom. Cítime, ale len za seba, nedá sa to za iných, preto je na mieste porozmýšľať či a ako by sa naše spolužitie dalo spríjemniť. A ak to ma ovplivniť kvalitu nášho života, tak prečo nie?
Takže od dnešného dňa pozor na kritiku.Kritiku zbytočnú, krutú a ponižujúcu. Lebo nejde o to, čo vyslovíte ale ako to podáte druhému.