Hľadanie pokoja

Autor: Júlia Andraščíková | 1.11.2013 o 0:08 | Karma článku: 7,39 | Prečítané:  394x

Kam smeruje človek? Kam dokážu zájsť až ľudia pri hľadaní samých seba? Ako veľmi si dokážu posunúť svoje hranice? Čo všetko je realita a čo všetko je už len fantázia. Alebo čo všetko je fantázia a čo už len realita? Aké hodnoty sú najdôležitejšie? Ktoré sú nepodstatné? Kto je priateľ? Kto nepriateľ?

Každý deň sa dejú situácie. Ľudia zomierajú, rodia sa deti, rozpadávajú sa vzťahy či organizujú svadby. A Zem sa točí. Rozmýšľali ste, že prečo to tak je? Aký je celkový zmysel nášho života?

Verím, že v dnešnej rýchlej dobe sa asi málokedy pozastavujeme nad hlúposťami. Pretože naša duša je zanedbávaná nami samými, čo v konečnom dôsledku vyznieva dosť smiešne. Predstavte si situáciu. Chcete darovať darček (idú Vianoce-dosť aktuálne), klasický ho pekne obalíte do papiera. Dáte si záležať, je to milovaná osoba. Obalíte ho zlatým papierom, navoniate a zaviažete krásnou stužkou. Darček darujete, dotyčná osoba otvorí...hm a balíček je prázdny. A takto nejako to teraz cele funguje. Budujeme si okolo seba zlatý obal. Užívame si jedlo a život. A sme aj tak akísi prázdni. Prečo to tak je?

Zamýšľať sa nad takými to otázkami vo mne stále vyvolávalo rešpekt. Hovorila som si: „Prečo práve ty by si mala riešiť takéto veci? Si ešte mladá a neskúsená.“ Ale stihla som si uvedomiť niekoľko vecí. Videla som a pracovala som so starými ľuďmi. Doma aj v zahraničí (v inej rovine myslenia). A práve oni mi nejak dali svetlo do života. Ani jeden z nich nebol životom pokorený. Všetci boli len skúpi a zatrpknutí. A tu som sa zamyslela, či toto ja chcem. Nesnívam o bezproblémovom živote. Viem, že bude taký aký si ho sama vysnívam ak si budem dostatočne veriť. Snívam o pokoji. Skutočne verím, verím v stav duše, a že sa ho teda snažím docieliť.

Kým som sama na sebe nezažila určitý druh „vyhorenia“ ako to nazýva odborná lekárska terminológia, som si namýšľala, že šťastie dosiahnem autom, peniazmi a bohatstvom. Prišla chvíľa kedy som prestala túžiť po hocijakom kontakte s ľuďmi a mala som všetkých dosť. Prerastali mi cez hlavu aj bežné veci. A dospela som k záveru, že dokonalosť človeka nudí.

Neviem teraz povedať, kam to pôjde ďalej. Či bude cieľ, či len samotná cesta postačí. Ale len prísľub ku kvalitnejšiemu životu dáva krajší odtieň zajtrajšku. Kým z toho bude dúha, bude treba dlho pastelkami maľovať. Maľovať čisto a s láskou. Nech to stojí za to.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?