koniec mojej ohľaduplnosti

Autor: Júlia Andraščíková | 17.5.2012 o 8:22 | Karma článku: 21,19 | Prečítané:  19339x

Jedného krásneho dňa som sa vybrala do obchodu. Normalne si v kľude nakúpiť a vrátiť sa domov k mojej malej rodinke. Ale čo čert nechcel, stalo sa...mne...slušnej občianke, mladej mamičke, človeku, ktorý ma v krvi slušnosť.

Vybrala som sa v našom malom meste na nákup, lenže bohužiaľ pre mňa som si nevšimla aký je v kalendári dátum. Bolo okolo 18.-teho a práve sa vyplácali sociálne dávky. Nič by na tom nebolo zvláštne.Všimla som si ako sa dvaja podgurážení občania naťahovali a rozkrikovali sa. Ok, to by ma nejak extra nerozhodilo. Vošla som do obchodu, veľky supermarket. Boli na každom rohu. Myslim tym, enormne naložene košíky, ktoré by som ja určite nezvládla ani potlačiť.

Zrazu som sa cítila divne. Všade naokolo ľudia teda naši spoluobčania a kopa deti. Tak som teda sklonila hlavu a zobrala si tych pár vecí čo som mala na skromnom zozname. Cítila som sa ako v zlom filme a niečo mi hovorilo, že si mám strážiť tašku, len pre istotu. Keď som sa dostala v krátkej dobe ku pokladni uvidela som ako dospelý, asi 40-ročný chlap dvakrát napľul na zem vedľa pokladne, tak to už mal môj žalúdok čo robiť. No, a tak som si len pomyslela svoje, čo mi zostávalo?

Cestou naspäť domov som zazrela pri neďalekom zábradlí chlapcov. Mohli mať tak 12-13 rokov. Iba typujem, nejak som ich nechcela analizovať ani sa na nich dívať. No a potom to prišlo. Začali po mne pokrikovať: "Hej šťetka!" Najprv som si myslela, že to nepatri mne ale keď sa pohli smerom ku mne, zrazu som pochopila, že toto neskonči dobre. Tak som sa tvari, že ich nevidim. Myslim, že ich to vyprovokovalo ešte viac.

Nie, nezbili ma. Jeden z nich ma opľul. Okolo boli ľudia a nikto s tym nič nespravil. Nikto nič nepovedal. Zostala som ako obarená, ale iba sekundu. Rýchlym krokom som vyrazila domov. Keby sa za mnou rozbehli, bežala by som aj ja ale oni sa len smiali. Vo vchode som museli chviľu postáť, poutierať sa a ukľudniť sa. Bola som v šoku.

Ja som ich vždy ľutovala a obraňovala ich. Veď nemôžu byť všetci rovnakí. No po tomto zážitku mi z mojej ľútosti zostal len strach. Strach, či niečo sú schopní títo pseudoľudia urobiť, aby boli normálni. Lebo ak nie, pôjde to len a len k horšiemu.

Do teraz nerada chodím von v čase keď ich je na uliciach toľko veľa. Je na zamyslenie, že nevzdelaní, špinaví a alkoholom posilnení chlapci, vo veku nie viac ako 12 rokov si dovolia niečo také za bieleho dňa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?